Kým prezradím odpoveď, krátky príbeh. Na Knižku som si brúsila zuby dlhšie. Lenže ukázalo sa, že táto kniha je v našej knižnici podpultový tovar. Podľa katalógu sa síce dá požičať domov, ale cez rok ju veľa používajú na čítanie s deťmi, ktoré prichádzajú do knižnice z rôznych škôl, takže mi ju požičať nemohli. Tak som sa s tetami knihovníčkami dohodla, že nám ju požičajú cez prázdniny.

Ani potom som ju nevytiahla hneď. Odložila som si ju na cestu autom z Prahy do Nemecka. Naša Grétka, vtedy 2-ročná, totiž cestovanie autom nemala v láske. Aj na hodinovú cestu z Košíc do Popradu k babke som musela mať vždy v zásobe množstvo hračiek, knižiek a iných zábavných aktivít, aby sme to v zdraví prežili. 4-hodinová cesta do Mníchova za sesternicami bola pre nás úplný Everest.

Približne pol hodinu pred cieľom som už vyčerpala všetky svoje sily aj zábavné aktivity. Grétka, ktorá svoj obvyklý obedný spánok napriek “unavovacej prestávke” vypustila, začínala byť kvalitne mrzutá. A vtedy som vytiahla Tulletovu Knižku. Vďaka nej sme šťastne dorazili do cieľa. Grétka pri nej vydržala celú tú zvyšnú pol hodinu. A tí, čo máte 2-ročné deti viete, že polhodina pri jednej aktivite, to je takmer nekonečno ;)

Tulletova Knižka totiž nie je obyčajná kniha. Knižka sa s deťmi hrá. Keď stlačíte žltú bodku na prvej strane a stranu obrátite … kúzlo, zrazu sú bodky dve. Stlačíte ešte raz – a už sú tri. Pohladkáte – a zmenia farby. Nakloníte knižku vľavo – a bodky sa presypú vľavo. Zatlieskate raz a bodky sa zväčšia. Zatlieskate dvakrát – a zväčšia sa ešte viac. A potom ešte viac a ešte viac. A najgeniálnejší je záver (pozrite na úplne poslednú fotku na konci článku ;))

Knižku sme čítali aj s vtedy 4-ročnou sesternicou počas prázdnin ešte veľakrát. A nikdy nie len raz. Vždy sme dali 3-5 kôl. Na moje prekvapenie kniha vôbec opakovaním nestrácala svoje čaro. Práve naopak. Grétka, ktorá vtedy ešte úplne nerozlišovala vľavo a vpravo a nevedela ani napočítať do 5 pri stláčaní bodiek či tlieskaní, s každým opakovaním vedela presnejšie urobiť to, čo od nej Knižka chcela. A mala z toho radosť.

Po tejto skúsenosti som Knižku kúpila aj domov. Odvtedy si ju Grétka pravidelne vyťahuje z knižnice. Teraz už vie, ktorá bodka je vpravo a vľavo, aj stlačiť či tliesknuť päťkrát. Akurát ju občas hnevá, že si ešte nevie sama prečítať pokyny a niekedy si nepamätá, čo presne má na danej strane urobiť. Takže si myslím, že Knižka bude patriť medzi prvé, na ktorých si bude skúšať čítanie. A bude z toho mať rovnakú radosť, ako keď som jej ju ako dvojročnej vytiahla v aute.

Suma sumárum? Knižku určite odporúčam mať doma, napriek tomu, že som veľkým fanúšikom knižníc. Deti sa k nej budú veľa a rady vracať. Zabaví ich na dlhých cestách, naučia sa pri nej farby, strany, počítať, fúkať a možno raz aj čítať.

Mohlo by sa vám tiež páčiť:

Lego stavanie k týždňu O farbách

Čítanie k 8. týždňu - O spánku

Čítanie k 7. týždňu - O schodoch a rebríkoch