“Dobrú noc!” povie Otto, kým zhasne svetlo. “Mama!” povie malé stvorenie uvelebené v teple pod perinou. “Ale nie! Ja nie som tvoja mamička. Volám sa Otto.”

Kniha Já nejsem tvoje maminka od Marianne Dubuc je príbehom veveričiaka Otta, ktorý raz pred svojím domčekom nájde pichľavú guľôčku. A z guľôčky sa vyliahne malé, chlpaté, pípajúce stvorenie. Otto si najprv tvorčeka nevšíma – určite ho príde hľadať jeho mamička, najlepšie bude nechať ho tam kde je. Ale keď príde noc, veveričiak sa zľutuje a vezme tvorčeka k sebe domov. Na jednu noc …

Veveričiak sa deň čo deň neúspešne snaží nájsť Pípačikovu (lebo tak tvorčeka pomenuje) mamičku. A Pípačik zas noc čo noc počas spánku vyrastie. Rastie tak rýchlo, že za pár dní do všetkého v Ottovom domčeku naráža. Ottov útulný domček je zrazu hore nohami. A Otto je zlosťou celý bez seba! Kto mu podstrčil toho chlpatého bieleho tvora! Je taký zabratý do svojich myšlienok, že si vôbec nevšimne orla, pred ktorým Pípačika vždy varoval …

Knihy od Marianne Dubuc milujem. Hlboké príbehy povedané pár slovami a jemnými obrázkami. Príbehy, ktoré prehovárajú rovnako k deťom aj k dospelým. Já nejsem tvoje maminka je však iná ako Ptáček a lev, ktorú som kúpila ako prvú. Kniha Ptáček a lev rozpráva príbeh o priateľstve a strate, a rozpráva ho rovnako deťom aj dospelým. Akurát detí, ktoré stratu blízkeho ešte nezažili, sa príbeh nedotkne tak hlboko.

Posolstvo knihy Já nejsem tvoje maminka nie je zďaleka také jednoznačné. Vlastne pri každom čítaní knihy zas a znovu rozmýšľam, o čom je. Mám pocit, že rozpráva iný príbeh deťom a iný dospelým. Pre deti je to príbeh o hľadaní mamičky. A moja dcéra bola veľmi dlho nespokojná s jej záverom – pravidelne sme museli vymýšľať vlastný koniec. Je to aj príbeh o priateľstve a starostlivosti. A pre väčšie deti hádam aj o tom, kto vlastne mamička je (moja 4-ročná ešte tento aspekt nevníma).

Pre dospelých je to príbeh o mnohých ďalších veciach. O tom, ako sa vám môže zo dňa na deň zmeniť život. O tom, aké ťažké je prijať niektoré zmeny. O tom, že niektoré veci nevidíme, aj keď ľuďom okolo nás sú už jasné. Ale aj o snahe zavďačiť sa. A o tom, že ten, kto pomáha, môže raz sám potrebovať pomoc.

Myslím, že táto kniha rozpráva trochu iný príbeh každému dospelákovi. V každom zarezonuje to, čo si sám prežil. Jedno je však jasné – je to kniha, ktorú sa oplatí s deťmi čítať, a nielen raz. A skvelá správa je, že “nová” kniha Marianne Dubuc Na vrchol kopca, už vyšla nielen v češtine, ale aj v slovenčine.

Mohlo by sa vám tiež páčiť:

Lego stavanie k týždňu O spánku

Čítanie k 7. týždňu - O schodoch a rebríkoch

Čítanie k 6. týždňu - O počasí