LEGO® zaujímavosti

Vás dospelákov sme už trochu predstavili. Prezradíte nám viac aj o zvyšných členoch vašej rodinky?

Najstarší Miško má 6 rokov, je čerstvý prváčik a druhorodený Adamko má 2,5 roka. V nasledujúcich dňoch očakávame príchod malej slečny Noemi, ktorá veríme, že prinesie trošku ženskej energie do rodinky. (keď bude článok publikovaný, možno už bude na svete ;))

Aký je váš vzťah k Legu? Hrávali ste sa s ním aj v detstve, alebo ste ho objavili až ako rodičia?

Stavebnice sme obaja mali odmalička radi. My sme skôr vyrastali na Cheve, ale skladali sme si aj lego, puzzle ale pamätám si, že nám ako deťom niekedy stačili noviny a skladali sme si papierové loďky  Ale Legu sme viac aj my rodičia prepadli vďaka synovi.

Kedy sa s Legom začal hrať Miško? Aké boli jeho prvé stavebnice? Čo rád stavia teraz?                  

Miško dostal prvé Lego, keď mal takmer 4 roky. Vtedy sa začal aktívne zaujímať o dinosaury a dostal prvé Lego Creator Dinosaur od kamarátky, ktorej manžel je zberateľ Lega. A tu začala jeho (a tiež naša) láska k Legu.

Stále si rád zvyšuje laťku a stavia rád komplikovanejšie Legá. Je skôr ten manuálový typ a niekedy si len tak v návodoch listuje aj bez stavania. Je to taký náš malý šprt 

Čím vás oslovila myšlienka požičovne Lega?

 Keď Miška chytilo stavanie Lega, tak sa tomu potešili starí rodičia a pri každej návšteve ho čakalo nové Lego. Dobroprajný starký chcel potešiť vnúčika, no nám sa doma kopili kocky a krabice a keďže preferujeme minimalistickejší štýl života, išlo to už proti našim “pravidlám”. Ani neviem ako som natrafila na vašu požičovňu Lega ale hneď som to poslala starkému so správou: “Takto budeš ty spokojný a ja neprídem o nervy” (smiech)

Niektoré mamy majú strach z toho, že deti postrácajú kocky. Mali ste ich aj vy? Ako to robíte, že sa vám kocky nestrácajú?

Lego, ktoré máme požičané sa snažíme držať pokope, aby sa nám kocky nestratili, avšak máme už dobrú zásobu aj vlastných takže keď nejaká drobnosť chýba, doplníme z našich. Väčšinou sú to tie mini kocočky, ktoré sa ľahko zapotrošia, poprípade nechtiac povysávajú.

Ako to vyzerá, keď vám príde domov nová stavebnica? Stavia si ju Miško sám alebo ju staviate spoločne? Ako dlho ho baví hrať sa s ňou?

Deň príchodu novej stavebnice je od rána sprevádzaný napätím. Niekedy mu nepovieme, čo príde, aby mal prekvapenie. Keď príde zo školy, tak si väčšinou to poobedie vyčleníme na stavanie. Niekedy stavia úplne sám, ale priznám sa, že sa niekedy na to stavanie teším viac než on a staviame spolu. Je to taký náš spoločný čas pri obľúbenej činnosti a naozaj si to užívame. Striedame sa pri hľadaní kociek a stavaní.

Niekedy sa stáva, že mladší súrodenec od istého veku “začne liezť do stavania” tomu staršiemu. Deje sa to aj u vás? Ako to riešite?

Presne to sa u nás deje. Adamka ešte stavanie podľa manuálu samozrejme neláka, vyberá nám panáčikov a rôzne pre neho zaujímavé časti. Takže aj jeho musíme nejak zabaviť a osvedčilo sa nám to, že ho zapájame do stavania tým, že nám napríklad kocky vozí vo vláčiku a prenáša odo mňa (mamy) ku skladajúcemu Miškovi.

Po mesiaci treba požičané Lego rozobrať a vrátiť. Ako to Miško a Adamko zvládajú? Nie je im ľúto stavebnicu vrátiť? Rozkladáte Lego spoločne alebo to robí po nociach mama ;) ?

Nemajú problém rozlúčiť sa s Legom, veď predsa príde nové neokukané  takže sa skôr na tú výmenu tešia. Rozkladáme ho väčšinou spolu, a predstavujeme si ako budeme čoskoro stavať ďalšiu stavebnicu.

V dnešnej dobe čoraz viac detí obľubuje hry na telefóne či v počítači. Aj rodičia sú často takí vyťažení a unavení z práce, že im na spoločné hranie nezostáva čas ani sila. Ako je to u vás?

Nebudem klamať, aj naše deti sa s telefónom, či počítačom stretávajú, avšak skôr pozerajú rozprávky či videá. Keďže pracujeme s manželom viac menej doma, vidia aj nás často na týchto zariadeniach, sme v online svete, takže pre svoju prácu musíme tráviť značný čas na smartfóne či počítači.

Hrám sa snažíme urputne vyhýbať. Ešte sú predsa malí, no správny výber rozprávok im určite neublíži. Oni dvaja sú rozdielne povahy. Miško vydrží sústredene skladať celý deň a rovnako dokáže celý deň pozerať rozprávky. Adamko je šidlo a jemu je ťažšie vytvoriť program - hlavne keď si maminka tehuľka potrebuje odpočinúť.

Máte nejaké obľúbené rodinné aktivity?

Určite radi chodíme do prírody, pretože tá nás nabíja a snažíme sa viesť aj naše detičky k láske k prírode. Tam nie sú potrebné hračky, wifi ani nič podobné a práve to je aj pre nás rodičov úžasné sledovať, že nemusíme mať zahltený dom elektronikou a hračkami, ale postačí pár konárikov a mlák a dieťa je oveľa šťastnejšie.

Byť rodičmi malých detí a zároveň sa pritom s plným nasadením venovať práci nie je vôbec jednoduché. Ako relaxujete vy, aby vám veci neprerastali cez hlavu?

Chalani si ešte vyžadujú dosť pozornosti, a k tomu ešte príde novorodeniatko. Uvedomujeme si, že čas, ktorý teraz potrebujeme tráviť s deťmi, je pre nich veľmi dôležitý, a tak neustále pracujeme na tom, aby sme trávili spolu čas ako rodina a naša práca, ktorú naozaj milujeme, nebola na úkor ich šťastia a spokojnosti. Takže často je to ťažké, lebo mať vlastnú firmu nie je práca na 8 hodin denne, zavrieť dvere a je po robote. Často ich aj zapájame do pracovných činností, aby videli čo robíme, prečo a že to niekedy vyžaduje veľa času. Berieme ich na akcie a festivaly, kam chodievame ako stánkari a tak spájame aj prácu a čas trávený s nimi.

Práve deti boli jedným z motivátorov k založeniu EatGreen. Ako celá myšlienka vznikla?

Každý rodič chce pre svoje deti a ich budúnosť len to najlepšie. V čase keď sa nám narodil Miško (6 rokov dozadu) bola Erikovi diagnostikovaná rakovina lymfatických uzlín v poslednom štádiu. Pri takýchto situáciách sa pohľad človeka na život dosť zmení a aj napriek u nás šťastnému koncu sme sa rozhodli, že pre celú spoločnosť a Zem chceme spraviť niečo viac. Vedeli sme, že spasiť celý svet samy dvaja nevieme, ale začali sme drobnými krôčkami od seba, zmenili sme myslenie a rozhodli sa, že začneme hľadať riešenie ku problému s jednorazovými plastmi. A tak sme pátrali po alternatívach a dlhodobo udržateľných riešeniach. A tak nejak vznikol EatGreen.

Nie sú to len produkty, ktorými chceme pomôcť, ale je to aj osveta na sociálnych sieťach a pripravujeme aj vzdelávanie detí všetkých vekových kategórií.

Ktorý z produktov / značiek je vaša srdcovka?

 Asi to budú bambusové poháriky Ecoffee cup, ktoré boli takým našim prvým hlavným produktom. Svojim dizajnom a funkčnosťou si nás získali a je to stále obľúbený produkt našich zákazníkov. Ďalej sú našou srdcovkou určite kokosové misky, na ktorých ukazujeme, že aj z odpadu, ktorým by boli, sa dá vytvoriť niečo krásne, štýlové a funkčné. Ďalej je to super rastlinka lufa, ktorá je skvelá na umývanie riadu a kto ju vyskúša, už sa jej nevzdá. Stále však hľadáme nové zaujímavé prírodné produkty z lokálnych zdrojov.

Aká bola vaša cesta k zelenšej domácnosti?

Začať sa dá už doslova od plienok. Už pred 6 rokmi, keď sa nám narodil prvý synček, som začala pokukovať po látkových plienkach, ktoré výrazne eliminovali “plienkový odpad”. Tie isté plienky som používala pri druhom synovi a už sa teším na látkovanie malej slečny. Ďalej sme rodinu upozornili na kupovanie zbytočných hračiek, naučili sa že preferujeme skor edukačné drevené hračky, ktoré vydržia viac než pár hraní. Čo sa týka našej domácnosti, tak sme vymenili šampóny a sprchové gély za tuhé mydielka a šampóny, na upratovanie máme jeden prírodný univerzálny riediteľný čistič a snažíme sa nakupovať čo možno najviac bezobalovo. A deťom ukazujeme pri rôznych príležitostiach, ako sú produkty nezmyselne balené v niekoľkých plastoch, aby chápali, že zbytočného obalu je všade naozaj neúrekom. Tiež sme zástancami hesla “menej je viac” a snažíme sa kupovať čo najmenej vecí, alebo dáme šancu oblečeniu z druhej ruky.

Čo by ste ešte chceli odkázať ostatným rodičom?

 Venujte sa svojim drobcom, naozaj tú pozornosť potrebujú a zaslúžia si ju. A čo iné ako dodať - STAVAJTE SPOLU LEGO