LEGO® zaujímavosti
5 rád, ako sa postaviť k technológiám v rukách detí
Pozeranie YouTube videí, brovsovanie na internete, hranie online hier - pre 8 z 10 detí je digitálna hra preferovaná forma hrania. Táto preferencia dnešných detí rozdeľuje mnohé rodiny.
Rodičia majú obavy, že digitálne hry bránia rozvoju predstavivosti, nenútia deti, aby samé rozmýšľali a izolujú ich od rodiny a priateľov. Nevedia, ako sa zachovať, lebo vedecky podložených rád, ako sa k digitálnemu svetu v živote detí postaviť, je stále nedostatok. Štúdia Play Well 2018 sa práve preto zamerala aj na túto oblasť ...
Hra je motor poháňajúci vývoj ľudstva ...
Hra je sama osebe odmenou. Hráme sa, lebo nám to je príjemné. Túžba hrať sa je spôsob, akým nám príroda pomáha vyznať sa v okolitom svete. Cez hru sa učíme, ako funguje naše telo, naša myseľ, ale aj to, ako rozmýšľajú a cítia tí okolo nás. Cez hru objavujeme, čo to znamená niekam patriť, byť milovaný a šťastný. V súčasnom rýchlo sa meniacom svete sú tieto schopnosti základom šťastného a úspešného života. A získavame ich práve cez hru. Takže aj keď sa môže zdať, že hranie okrem spokojnosti deťom nič neprináša, v skutočnosti je to motor poháňajúci vývoj ľudstva.
... ale dnes je iná ako bola v našom detstve.
Detská hra sa rýchlo mení. Za jednu generáciu sa dramaticky zmenili spôsoby hry aj miesta, kde sa deti hrajú. Dnešné deti sa narodili do spoločnosti s novými technológiami, novými hodnotami a novým spôsobom života. Pre 8 z 10 detí je digitálna hra preferovaná forma hrania. Digitálne hry zahŕňajú všetky formy trávenia času, pri ktorých je prítomná obrazovka – pozeranie televízie, filmov, YouTube videí, brovsovanie na internete, hranie online hier, počítačových hier, či fotenie a zverejňovanie obrázkov.
Rodičia majú z toho obavy ...
Táto preferencia dnešných detí rozdeľuje mnohé rodiny. Rodičia preferujú fyzické hry, ktoré zahŕňajú pohyb, predstavivosť či hranie rolí. Hry, ktoré hrávali v detstve oni sami. Majú obavy, že obrazovky nahrádzajú tradičné hry. Na rozdiel od svojich detí vyrastali v prostredí, ktoré nebolo „digitálne“. Museli sa naučiť ako využívať technológie a obávajú sa, že digitálne hry vedú k pasivite, bránia rozvoju predstavivosti, nenútia deti, aby samé rozmýšľali a izolujú ich od rodiny a priateľov. Tieto obavy sú legitímne. Pravdou je ale aj to, že rodičia sa potrebujú naučiť svoje obavy spracovať a robiť informované rozhodnutia o tom, ako sa k digitálnym hrám postaviť. Ak sa im to podarí, užijú si oveľa viac spoločného hrania s deťmi. A na tom záleží.
... ale digitálne hry deťom aj pomáhajú.
Rovnako ako rodičov, aj deti trápi nedostatok času. Súčasný rýchly životný štýl a množstvo aktivít spôsobuje, že nemajú na hranie toľko času, koľko by potrebovali. Hry v mobile či tablete im umožňujú využiť na hranie aj tie časti dňa, kedy iné hranie nie je možné, napríklad pri presunoch autom.
Realitou dnešných dní je aj zmenšujúci sa životný priestor. Čoraz viac ľudí žije v mestách a to znamená, že deti nemajú toľko priestoru na hranie ako kedysi. Deti preto intuitívne využívajú technológie na rozširovanie svojich možností hrania. Plynule a takmer nevedomo prechádzajú medzi reálnym a virtuálnym svetom, a tak rozširujú svoj „hrací priestor“.
Rodičia cítia vinu, lebo je nedostatok rád čo je dobré a čo zlé v súvislosti s digitálnym svetom.
Faktom zostáva, že v súčasnosti majú rodičia k dispozícii málo výskumom podložených informácií, na základe ktorých by sa mohli rozhodnúť, ako sa postaviť k digitálnym hrám v živote svojich detí. Spoločnosť LEGO sa vo svojej štúdii PlayWell 2018 (Play well = dobre sa hrať), pokúsila dať odpovede aspoň na niektoré z týchto otázok.
1. Poučte sa z minulosti
Podobnú dilemu, akú riešia rodičia v súčasnosti, už riešili generácie rodičov pred nimi. V tom čase bola zdrojom otáznikov a rozporov televízia. Deťom sa pozeranie telky páčilo, rodičia mali rovnaké obavy, ako dnešní rodičia. Nasledovali roky výskumov, ktoré ukázali, že keď dieťa pozerá televíziu spolu s rodičom, je vyššia pravdepodobnosť, že sa naučí nové slová, fakty a pochopí súvislosti, ako keď pozerá televíziu samo.
2. Spravte si vlastný prieskum
Digitálne hry môžu pomáhať deťom učiť sa nové slová, vedecké fakty či rozvíjať ich matematické schopnosti. Kľúčom je správny výber hier. Spravte si vlastný prieskum. Naučí táto aplikácia deti niečo užitočné? Je určená pre vekovú skupinu, kam patria vaše deti? Je v nej niečo, čo môžete následne s deťmi vyskúšať v reálnom svete?
3. Zapojte sa do „digitálneho hrania“
Rodičia sú majstrami v hraní sa s deťmi. Keď sa im podarí zmeniť svoje negatívne nastavenie voči digitálnym hrám, môžu svoje schopnosti preniesť aj do tejto oblasti. Skúste sa s deťmi rozprávať o tom, čo v hre robia. Pomôžte im dosiahnuť cieľ, o ktorý sa v hre snažia. Rozprávajte sa o príbehu, ktorý sa v hre odohráva, rovnako ako by ste sa rozprávali o príbehu v knihe.
4. Prepájajte digitálny svet s reálnym svetom
Keď viete, akú aplikáciu v telefóne dieťa hrá a keď sa ju hráte s ním, lepšie viete prepojiť virtuálny svet s reálnym. Maľuje vaše dieťa rado obrázky v telefóne? Vyskúšajte spoločne, či sa aj v skutočnosti dá čierna premaľovať akoukoľvek inou farbou. Má vaše dieťa rado Lego? Postavte si spolu nejaký model a potom ho oživte v ich digitálnej aplikácii.
5. Ponúkajte rôznorodosť
Aj keď rodičia majú obavy, že deti sa stávajú kvoli technológiám menej spoločenské, štúdia PlayWell 2018 ukázala, že 8 z 10 detí sa radšej zahrá s rodičom alebo priateľmi, ako by sa mali hrať sami. 7 z 10 detí sa radšej hrá s priateľmi „tvárou v tvár“, akoby sa mali spolu hrať online.
Využite to a ponúkajte deťom alternatívy k digitálnej hre. Je dobrá šanca, že si zahrajú spoločenskú hru alebo postavia Lego, pokiaľ sa budete hrať s nimi. Využite to dobré, čo technológie ponúkajú – nechajte deti hrať sa digitálne tam, kde iná možnosť nie je (napr. v aute) a ponúkajte alternatívy vtedy a tam, kde sa môžete spoločne zahrať inak.
Autorka článku: PhDr. Ľudmila Grajcárová
Článok vychádza z výsledkov štúdie Play Well 2018 uskutočnenej spoločnosťou LEGO. Štúdia sa uskutočnila na vzorke 9249 rodičov detí vo veku 1,5 - 12 rokov a 3723 detí vo veku 5-12 rokov v 9 krajinách sveta (Čína, Dánsko, Francúzsko, Nemecko, Mexiko, Rusko, Saudská Arábia, Veľká Británia a USA).